Typ Kategória Lokalita Obec Fulltext
Vyhľadávanie nehnuteľností
  -     €
nájdených realít z celkom 1164

PRÁVNE RADY JUDr. LINKESCHOVÁ

§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§

ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA:          JUDr. CARMEN LINKESCHOVÁ

                                                                    advokátka

                                                                    Škultétyho 2823/10, 955 01  T o p o ľ č a n y

                                                                    E-mail:  office@linkesch.eu

                                                                    Web:      www.linkesch.eu

§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§

Ad 1

ČASTÉ OTÁZKY KLIENTOV spojené s predajom alebo kúpou nehnuteľností:

 

PODLIEHA PEŇAŽNÝ PRÍJEM ZÍSKANÝ Z PREDAJA NEHNUTEĽNOSTI DANI Z PRÍJMU ?

 

Túto právnu problematiku upravuje zákon č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. V zásade platí, že od dane je oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorý sa získa po uplynutí piatich rokov odo dňa nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti alebo príjem z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov ak uplynie aspoň päť  rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa.

 

 

MÔŽE NADOBUDNÚŤ VLASTNÍCTVO ALEBO SPOLUVLASTNÍCTVO K NEHNUTEĽNOSTI AJ DIEŤA:

 

Všeobecne platí, že za splnenia určitých zákonných podmienok vlastníkom, alebo spoluvlastníkom nehnuteľnosti môže byť aj maloletá osoba, teda osoba, ktorá ešte nedovŕšila 18-ty rok veku.

Z dôvodu, že maloleté dieťa nemá právnu spôsobilosť na všetky právne úkony sa za týmto účelom vyžaduje, aby bolo dieťa pri právnom úkone, ohľadne prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti, zastúpené zákonným zástupcom – spravidla rodičom. Následne sa pre platný prevod vlastníctva k nehnuteľnosti vyžaduje, aby predmetnú zmluvu schválil príslušný súd, a to na základe návrhu podaného zákonným zástupcom. Schválenie právneho úkonu súdom sa vyžaduje z dôvodu, že nakladanie s nehnuteľnosťou ako majetkom maloletého nie je bežnou vecou a zákon vyžaduje, aby tento právny úkon, ktorý za maloleté dieťa robia rodičia schválil súd. V konaní pred súdom bude záujmy dieťaťa zastupovať súdom ustanovený tzv. kolízny opatrovník. Ak súd  predmetnú zmluvu schváli tak právne účinky nastanú až vkladom tejto zmluvy do príslušného katastra nehnuteľností.           

 

V budúcnosti možno aj Vy nájdete odpoveď na svoju otázku. Kontakt: E-mail: office@linkesch.eu

 

Ad 2

ZÁKLADNÉ PRÁVNE POJMY

Čo je to list vlastníctva ?

List vlastníctva (skratka LV) je základným dokladom, ktorý preukazuje vlastnícke vzťahy k nehnuteľnosti.

List vlastníctva (originál) je uložený na príslušnej správe katastra (zväčša podľa okresu). Správa katastra je povinná na požiadanie vyhotoviť potvrdený výpis listu vlastníctva alebo kópiu listu vlastníctva komukoľvek. Výpis listu vlastníctva doplnený o osobné údaje (rodné číslo) bude vydaný len na žiadosť osoby, ktorá je ako vlastník zapísaná na príslušnom liste vlastníctva. List vlastníctva (originál), ktorý je uložený na správe katastra nemožno ho nikomu vydať.
List vlastníctva možno získať ako kópiu alebo ako výpis. Kópia listu vlastníctva obsahuje aj predchádzajúce zmeny v liste vlastníctva, overený výpis len aktuálny stav.
List vlastníctva vydáva správa katastra na dva účely:

  • úradné - na právne úkony pri predaji nehnuteľnosti alebo dedičskom konaní, list vlastníctva je overený okrúhlou pečiatkou správy katastra
  • informatívne - na overenie vlastníka pre geodetov, elektrikárov alebo súkromné osoby, list vlastníctva je overený obdĺžnikovou pečiatkou správy katastra (overenie vykonáva Správa katastra)

Pre právne úkony musí byť list vlastníctva okolkovaný, overený Správou katastra a nesmie byť starší ako 3 mesiace.

Podľa vyhlášky Úradu geodézie kartografie a katastra list vlastníctva obsahuje číslo listu vlastníctva, názov okresu, obce a katastrálneho územia a skladá sa z troch častí:
A. majetková podstata, výpis všetkých nehnuteľností, ktorých sa list vlastníctva týka a údaje o nich (parcelné čísla, druhy pozemkov, súpisné číslo a charakteristiku pri stavbách, výmery)
B. vlastníci a iné oprávnené osoby, mená a priezviská alebo názvy organizácií, osobné alebo identifikačné údaje, spôsob a dátum nadobudnutia, údaje o prípadnom spoluvlastníctve
C. ťarchy, teda vecné bremená (predkupné právo, hypotéka, doživotné užívanie, …) a iné práva, ak boli dohodnuté ako vecné bremená.
Z prvých dvoch častí listu vlastníctva sa dozvieme o akú nehnuteľnosť ide, akých má vlastníkov a ich podiel na nehnuteľnosti. Pokiaľ je len jeden vlastník, spoluvlastnícky podiel je zapísaný 1/1, pri dvoch vlastníkoch s rovnakým podielom je zápis 1/2 pri každom z nich, čiže zlomkom, ktorý vyjadruje ich vlastníctvo. Tento pomer môže byť (a často býva) nerovnomerný. V prípade manželov sa zapisuje spoluvlastnícky podiel 1/1 pre oboch spoločne a nerozdielne, čiže manželia musia konať spoločne a nemôže napríklad jeden z manželov predať “svoju polovicu”.

V časti C listu vlastníctva zistíme prípadne ťarchy, ktoré môžu obmedzovať využitie nehnuteľnosti.
Na konci listu vlastníctva sú uvedené poznámky, tie síce nemenia vlastníkov alebo jeho práva, zapisuje sa však do nich vyhlásenie konkurzu, exekúcie, pochybnosti o správnosti údajov a podobne.
Na jednom liste vlastníctva zväčša bývajú uvedené všetky nehnuteľnosti jednej osoby v danom katastrálnom území, ale nie je to pravidlo. Pokiaľ majú manželia bezpodielové spoluvlastníctvo nehnuteľnosti a zároveň jeden z manželov bezvýhradné vlastní inú nehnuteľnosť, táto je zapísaná na inom liste vlastníctva. Listy vlastníctva sú na sebe nezávisle a v prípade potreby Vám budú listy vlastníctva vydané osobitne.
Z vlastníctva nehnuteľností tiež vyplýva povinnosť ohlasovať zmeny správe katastra do 30 dní od zmeny, aby mohli byť v katastri riadne evidované a zaznačené do listu vlastníctva.
Ak je list vlastníctva zaplombovaný, znamená to, že je podaný návrh na vklad na nehnuteľnosti zapísané na zaplombovanom liste vlastníctva. List vlastníctva má plombu do skončenia katastrálneho konania. Dovtedy sa nedá z nehnuteľnosťami manipulovať (predávať, prevádzať…).

List vlastníctva potrebujete pre kúpe alebo predaji nehnuteľnosti, pri vybavovaní hypotéky alebo úveru, pri oceňovaní nehnuteľností a iných úkonoch, kedy treba dokazovať vlastníctvo nehnuteľnosti. Zároveň si v liste vlastníctve overíte vlastníctvo predávajúceho a zistíte prípadné ťarchy.

V zákone je list vlastníctva definovaný v §15 vyhlášky úradu geodézie a kartografie č. 79/1996.
Bezplatne možno získať list vlastníctva (aktuálny výpis z listu vlastníctva) na internetovom Katastrálnom portáli (katasterportal.sk) (návod na používanie katasterportálu), nemožno ho však použiť na úradné úkony.

 

Daň z príjmu pri predaji nehnuteľností

Pre predávajúceho sa peniaze zinkasované za nehnuteľnosť môžu, ale nemusia stať základom dane z príjmov. Vo všeobecnosti možno...

Pre predávajúceho sa peniaze zinkasované za nehnuteľnosť môžu, ale nemusia stať základom dane z príjmov. Vo všeobecnosti možno povedať, že zákon je nastavený tak, aby daň z príjmu pri predaji nehnuteľnosti museli platiť predovšetkým tí, ktorí s nehnuteľnosťami podnikajú alebo tí, ktorí si chcú špekulatívnym obchodom s nehnuteľnosťami privyrobiť.
Pri posudzovaní toho, v ktorých prípadoch ide o príjem oslobodený od dane sa v prvom rade rozlišuje, o aký typ nehnuteľnosti ide.

Osobitne sa postupuje pri predaji bytu a domu, ďalej pri predaji ostatných nehnuteľností a v prípade nehnuteľností získaných dedením alebo v rámci reštitúcií.

 

Oslobodenie od dane z príjmu

Od dane je oslobodený príjem z predaja akejkoľvek nehnuteľnosti (dom, byt, pozemok, garáž a pod.), ak odo dňa jej nadobudnutia predajcom uplynulo viac ako päť rokov. Táto nehnuteľnosť však nesmie byť evidovaná ako obchodný majetok alebo musí byť vyradená z obchodného majetku najmenej 5 rokov.

Oslobodenie od dane sa nevzťahuje na príjmy, ktoré plynú daňovníkovi na základe zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzatvorenej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku a to aj v prípade, že samotná kúpna zmluva bude uzatvorená až po uplynutí tejto zákonom požadovanej lehoty.

 Daňové oslobodenie sa posudzuje u predávajúceho podľa dňa prijatia prvej platby alebo preddavku, alebo podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode, a to podľa toho, ktorý deň nastal skôr. Platí to bez ohľadu na to, v ktorom zdaňovacom období kupujúci nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti.

 Dňom vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku sa rozumie deň, v ktorom daňovník poslednýkrát účtoval majetok v účtovníctve alebo ak ide o daňovníka s príjmami z prenájmu nehnuteľností, keď ho uvádzal v evidencii.

 

Predaj nehnuteľností nadobudnutých dedením

 Ak občan nadobudol byt, dom, alebo inú nehnuteľnosť dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, okrem nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje daňové oslobodenie v rámci dvojročnej lehoty, od dane je oslobodený príjem z predaja vtedy, ak preukázateľne uplynulo aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov). Rovnaká päťročná doba sa vyžaduje aj v prípade vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku.
Predaj nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastníctve
Ak ide o predaj bytu alebo domu po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, do dvojročnej, resp. päťročnej lehoty sa započítava aj doba, počas ktorej bol byt alebo dom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
Reštitúcie
Medzi príjmy, ktoré sú od dane oslobodené, a to bez ohľadu na dobu vlastníctva a trvalého pobytu, patria príjmy z predaja tých nehnuteľností, ktoré boli vydané oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov, napr. reštitúcie. Podľa zákona sú tieto príjmy oslobodené od dane bez akýchkoľvek ďalších podmienok (dvojročná lehota trvalého pobytu pri bytoch a domoch alebo päťročná lehota vlastníctva pri ostatných nehnuteľnostiach, podnikanie atď.).

Čo je to daň z nehnuteľností?

Zákon rozlišuje 3 druhy dane z nehnuteľností:

  • daň z pozemkov,
  • daň zo stavieb,
  • a daň z bytov (kam patria pre účely dane i nebytové priestory v bytovom dome).

Daňová povinnosť vám vzniká v súlade s § 18 zákona 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom daňovník nadobudol nehnuteľnosť do vlastníctva, a zaniká 31. decembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastníctvo k nehnuteľnosti. Ak sa daňovník stane vlastníkom nehnuteľnosti 1. januára bežného zdaňovacieho obdobia, vzniká daňová povinnosť prakticky týmto dňom.
rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada. V Pre vyrubenie dane je rozhodujúci stav k l. januáru zdaňovacieho obdobia.

Na zmeny skutočností prípade nadobudnutia nehnuteľnosti vydražením v priebehu roka daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti. Ak nastanú nejaké zmeny, skutočnosti, ktoré menia niečo na vašej povinnosti k dani z nehnuteľností, ste to povinný oznámiť  správcovi dane do tridsiatich dní.

Daňové priznanie ste povinný ako daňovník podať správcovi vašej dane vždy do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom vám vznikla daňová povinnosť. Ak sa vám podarí nehnuteľnosť vydražiť v priebehu zdaňovacieho obdobia, ste povinný podať priznanie do pätnástich dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti.

V prípade, že máte nehnuteľnosť v spoluvlastníctve s viacerými osobami, daňové priznanie podávate všetci, teda každá právnická či fyzická osoba, ktorá je v majetkovom vzťahu k danej nehnuteľnosti. Môžete sa ale dohodnúť a určiť jedného spoluvlastníka, ktorý daňové priznanie odovzdá, musíte ale túto skutočnosť oznámiť vopred správcovi dane.
Pri podávaní priznania musíte uviesť skutočnosti rozhodujúce na výpočet dane a daň si sám vypočítať. Ako fyzická osoba je potrebné uviesť aj meno, priezvisko, titul, adresu trvalého pobytu, rodné číslo. Ak ide o právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, je povinný uviesť aj obchodné meno alebo názov, identifikačné číslo a sídlo alebo miesto podnikania. Súčasne ste ako daňovník povinný vyplniť všetky údaje podľa daňového priznania.

Vyrubenie dane 

Daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov vyrubí správca dane, čo v praxi znamená obec, každoročne do 15. marca bežného zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak Správca dane môže vo všeobecne záväznom nariadení určiť, že daň nižšiu ako 100 Sk nebude vyrubovať ani vyberať.

Vyrubená daň z nehnuteľností je splatná do 31. marca bežného zdaňovacieho obdobia. Môže sa vám ale stať, že nebudete mať naraz dostatok financií na uhradenie celého poplatku. V takomto prípade môže správca dane rozhodnúť a určiť platenie dane z nehnuteľností v splátkach.

Kto je to daňovník ?

Daňovníkom (t. j. osobou, ktorá má daňovú povinnosť) ak ide o pozemok je vo všeobecnosti:

  • vlastník pozemku zapísaný v katastri nehnuteľností (ďalej len "kataster")
  • správca pozemku vo vlastníctve štátu, obce alebo vyššieho územného celku zapísaný v katastri.

Zákon v § 5 stanovuje však i špeciálne prípady, kedy je osoba daňovníkom:

  • fyzická alebo právnická osoba, ktorej boli pridelené na obhospodarovanie náhradné pozemky vyčlenené z pôdneho fondu užívaného právnickou osobou až do vykonania pozemkových úprav

 

 

  • nájomca, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

-          nájomný vzťah k pozemku trvá alebo má trvať najmenej 5 rokov a nájomca je zapísaný v

-          katastri
- má v nájme pozemky spravované Slovenským pozemkovým fondom
V prípade, že nemožno určiť daňovníka podľa hore uvedených kritérií, je daňovníkom osoba, ktorá pozemok skutočne užíva. V praxi to znamená, že neexistuje pozemok za ktorý by sa nemusela platiť daň, ak obec túto daň zaviedla. 

Ak je pozemok v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane z pozemkov je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa však spoluvlastníci dohodnú, daňovníkom dane z pozemkov je jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu.

V prípade stavby je daňovníkom:

  • vlastník stavby alebo
  • správca stavby vo vlastníctve štátu, obce alebo vyššieho územného celku (ďalej len "vlastník stavby").

Pri stavbách spravovaných Slovenským pozemkovým fondom, ktoré sú v nájme, je daňovníkom nájomca.

Ak je stavba v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane zo stavieb je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa spoluvlastníci dohodnú, daňovníkom dane zo stavieb je jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu.


Daňovníkom v prípade vlastníctva bytu, alebo nebytového priestoru je:

  • vlastník bytu alebo nebytového priestoru alebo
  • správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve štátu, obce alebo vyššieho územného celku (ďalej len "vlastník bytu")

Ak sú byty alebo nebytové priestory v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane z bytov je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa spoluvlastníci dohodnú, daňovníkom dane z bytov je jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu.

Predmet dane

Pri pozemkoch sú to podľa § 6 zákona, pozemky na území SR v tomto členení:

a) orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady,

b) trvalé trávne porasty,

c) záhrady,

d) lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy,

e) rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy,

f) zastavané plochy a nádvoria,

g) stavebné pozemky,

h) ostatné plochy okrem stavebných pozemkov.

Ak ide o dane zo stavieb, podľa § 10 zákona sú to stavby na území SR v tomto členení:

  • stavby na bývanie a ostatné stavby tvoriace príslušenstvo hlavnej stavby
  • stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie, stavby pre vodné hospodárstvo okrem stavieb na skladovanie inej ako vlastnej pôdohospodárskej produkcie a stavieb na administratívu
  • stavby rekreačných a záhradkárskych chát a domčekov na individuálnu rekreáciu
  • samostatne stojace garáže a samostatné stavby hromadných garáží a stavby určené alebo používané na tieto účely, postavené mimo bytových domov
  • priemyselné stavby a stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace stavebníctvu okrem stavieb na skladovanie a administratívu
  • stavby na ostatnú podnikateľskú a zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu
  • ostatné stavby

Predmetom dane zo stavieb sú stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných alebo podzemných podlaží alebo ich časti spojené so zemou pevným základom, na ktoré bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, a ak sa také rozhodnutie nevydalo, tie stavby alebo ich časti, ktoré sa skutočne užívajú. Ak bolo na stavbu vydané kolaudačné rozhodnutie, na daňovú povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že sa stavba prestala užívať.

Ak ide o bytové a nebytové priestory, predmetom dane sú:

Byt a nebytový priestor nachádzajúci sa v bytovom dome, v ktorom aspoň jeden byt alebo nebytový priestor nadobudli do vlastníctva fyzické alebo právnické osoby.

Výška  sadzby dane

Ročná sadzba dane z pozemkov je, podľa § 8 zákona, 0, 25 % zo základu dane. Ročnú sadzbu môže správca dane (t. j. obec) všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti určiť sadzby dane rôzne pre jednotlivé druhy pozemkov alebo pre jednotlivé katastrálne územia.

 

Ročná sadzba dane zo stavieb je 0,033 EUR za každý aj začatý m2 zastavanej plochy. Ročnú sadzbu dane môže správca dane (t. j. obec) všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnom území určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb.

Taktiež môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ročnú sadzbu dane navyše zvýšiť pri viacpodlažných stavbách najviac o 0,33 Eur za každý aj začatý m2 zastavanej plochy za každé ďalšie podlažie okrem prvého nadzemného podlažia.

Ak stavba slúži na viaceré účely, na ktoré sú určené rôzne sadzby dane, daň sa určí tak, že z jednotlivých pomerných častí základu dane sa vypočíta pomerná časť dane sadzbou určenou na príslušný účel využitia stavby a daň sa vypočíta ako súčet pomerných častí dane; pomerné časti základu dane sa zistia podľa pomeru podlahovej plochy časti stavby využívanej na jednotlivé účely využitia k celkovej podlahovej ploche stavby.

Ročná sadzba dane z bytových a nebytových priestorov je 0,033 Eur za každý aj začatý m2 podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru. Ročnú sadzbu dane môže správca dane (t. j. obec) všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia.

Môže byť daň znížená, resp. existujú oslobodenia od daní z nehnuteľností?

Môže. Musíte na to ale nájsť dobrý dôvod. Správca dane (t. j. obec) môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane z pozemkov alebo oslobodiť od dane z pozemkov presne špecifikovaných v zákone (§ 17 zákona).

Presne podľa tohto zákona vás môže správca dane oslobodiť aj od dane zo stavieb a z bytových či nebytových priestorov.

Novinky

Vo výbere daní z nehnuteľností vznikla tohto roku iba jedna výnimka. Týka sa iba právnických osôb, konkrétne ide o všetky školy, štátne aj súkromné, stredné odborné školy i učilištia, ktoré sú podľa nových pravidiel oslobodené od dane z nehnuteľností. V minulom období sa táto výnimka týkala iba obecných škôl. Iné právnické osoby od týchto daní oslobodené nie sú.


Isté zľavy majú majitelia preukazu telesne postihnutej osoby a ľudia nad sedemdesiat rokov, musia však preukázať, že v danom byte bývajú, alebo parkujú svoje auto na danom garážovom státí.

 

Darovanie nehnuteľnosti dieťaťu

Vo všeobecnosti vládne domnienka, že maloleté dieťa nemôže vlastniť nehnuteľnosť. Nie je to však pravda. Darovať nehnuteľnosť mu môžete.

Svojim deťom alebo vnukom môžete darovať nehnuteľnosť, aj keď ešte nedosiahli plnoletosť. Darovať dom, byt alebo pozemok môžete dokonca aj počatému dieťaťu. Samozrejme, spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu vzniká až plnoletosťou.

Dieťa zastupujú rodičia

Kým dieťa nie je spôsobilé samostatne konať, v právnych záležitostiach ho zastupujú a jeho majetok spravujú jeho rodičia alebo, za špecifických okolností, iní súdom určení zákonní zástupcovia. Zastupovanie a správa majetku musia byť v súlade so záujmami dieťaťa tak, ako to stanovuje zákon o rodine.

Darovanie nehnuteľnosti sa realizuje na základe písomnej darovacej zmluvy uzavretej medzi darcom a obdarovaným. Pokiaľ dieťaťu darujú nehnuteľnosť rodičia, jeden z nich vystupuje ako darca a druhý rodič zmluvu podpíše ako zákonný zástupca dieťaťa. V zmluve by nemala chýbať klauzula o tom, že obaja rodičia s daným úkonom súhlasia. Ak nehnuteľnosť daruje maloletému dieťaťu niekto iný, napríklad starí rodičia, je k tomu potrebný súhlas oboch rodičov. Súhlas jedného rodiča postačuje, iba ak práva druhého rodiča boli na základe rozhodnutia súdu obmedzené, prípadne ak druhý rodič nemá spôsobilosť na právne úkony alebo nežije.

Darovanie musí odsúhlasiť súd

Darovanie nehnuteľnosti maloletému dieťaťu je podľa zákona podmienené súdnym rozhodnutím. Podľa § 176 Občianskeho súdneho poriadku, právny úkon urobený v mene maloletého dieťaťa podlieha schváleniu súdu v rámci tzv. starostlivosti súdu o maloletých.
Návrh na schválenie darovacej zmluvy podávajú zákonní zástupcovia na okresnom súde v mieste bydliska maloletého. Vo výnimočných prípadoch môže zakročiť súd v obvode, v ktorom sa maloletý zdržuje. Za podanie návrhu sa neplatí súdny poplatok. Súd vo veciach starostlivosti o maloletých spravidla rozhoduje bez zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania.

Úlohou súdu je rozhodnúť o tom, či je daný úkon v súlade so záujmom dieťaťa. Napríklad v prípade, že by rodičia chceli darovať dieťaťu nehnuteľnosť, ktorá je zaťažená záložným právom v prospech finančnej inštitúcie, môže súd takýto návrh zamietnuť. Súd by mohol zasiahnuť aj vtedy, ak by jeden z rodičov už počas súdneho konania s darovaním nehnuteľnosti dieťaťu nesúhlasil. Súd by to posudzoval ako nezhodu rodičov v podstatných veciach týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a musel by rozhodnúť v záujme maloletého.

Vlastnícke právo vzniká až vkladom do katastra

Právne účinky darovania nehnuteľnosti nastávajú až vkladom do katastra nehnuteľností. Preto ak súd darovaciu zmluvu schváli, je potrebné následne podať ešte návrh na vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností. K návrhu na vklad sa musí pripojiť už právoplatné súdne rozhodnutie, ktorým bola darovacia zmluva schválená.

Na majetok maloletého treba dohliadať

Majetok maloletého až do nadobudnutia plnoletosti spravujú jeho zákonní zástupcovia, pričom musia vždy konať s náležitou starostlivosťou v záujme maloletého. Na nakladanie s majetkom maloletého nad rámec bežných vecí potrebuje zákonný zástupca vždy súhlas súdu, napríklad ak by chcel dom, ktorý patrí dieťaťu predať. Ak je pri spravovaní majetku dieťaťa ohrozený jeho záujem a rodičia neurobili, alebo nie sú schopní urobiť vhodné opatrenia, súd začne buď na návrh, alebo aj bez návrhu konanie, v ktorom ustanoví majetkového opatrovníka. Ten bude spravovať majetok dieťaťa namiesto rodičov.

Práva a povinnosti ručiteľa

Chcete si vziať úver na nový byt, dom alebo snáď rekonštrukciu? A máte čím za úver ručiť? Ak nič a nikoho nemáte, nájdite si ho...

Zobrať si pôžičku je dnes celkom bežný spôsobom ako získať prostriedky na kúpu bytu, auta, na rozbehnutie biznisu a podobne. Na to, aby vám banka úver skutočne poskytla, však musíte mať niečo alebo niekoho, kto banke poskytne záruku, že v prípade nesplácania úveru nepríde skrátka.
V súčasnosti sa banky zvyknú poisťovať niekoľkými rôznymi spôsobmi. Pri hypotekárnych úveroch je hlavným spôsobom zabezpečenia úveru založenie nehnuteľnosti, k ďalším obvyklým spôsobom zabezpečenia patrí napríklad vinkulácia poistky, bianko zmenka a v neposlednom rade i ručiteľ.

Kto sa môže stať ručiteľom?

Tak, ako banka preveruje žiadateľa o úver, ani ručiteľom sa nemôže stať hocikto. Každá banka má vlastné kritériá, ktoré sa sprísňujú v závislosti od výšky poskytovaného úveru. Medzi základné kritériá patrí dolná a horná veková hranica (zvyčajne nemôže presiahnuť 65 rokov), výška príjmov, prípadne i miera zadlženosti ručiteľa alebo čistý úverový register. Obvyklou podmienkou je i to, že musí ísť o slovenského štátneho príslušníka.

Kto je ručiteľ? Ručiteľ je osoba, ktorá sa písomne zaväzuje zaplatiť banke dlh namiesto dlžníka v prípade, ak dlžník neplatí riadne a včas. Tento obchodno-právny vzťah upravuje Obchodný zákonník v §§ 303 až 312. Ide pritom o právny vzťah, ktorý má tzv. akcesorickú povahu, čiže záväzok ručiteľa voči veriteľovi je iba vedľajší, popri hlavnom záväzku dlžníka voči veriteľovi. To znamená, že veriteľ sa najprv musí domáhať splnenia závesku dlžníka a až potom má právo domáhať sa splatenia pohľadávky od ručiteľa. Pre veriteľa pritom nie je smerodajné, či bude môcť ručiteľ uplatniť svoje nároky voči dlžníkovi na vrátenie peňazí, napríklad v prípade smrti dlžníka.


Čo znamená byť ručiteľom?

Osoba, ktorá sa rozhodne stať ručiteľom na seba preberá záväzok voči banke, ktorej dlží peniaze niekto iný. Má preto právo byť na požiadanie kedykoľvek informovaná o výške pohľadávky. Táto informačná povinnosť veriteľa voči ručiteľovi vyplýva zo zákona. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, ručiteľ nesie zodpovednosť za záväzok dlžníka v plnej výške.

Ručiteľ sa však môže rozhodnúť, že sa zaručí iba na časť pohľadávky takej výške, ktorá je preňho prijateľná. Treba podotknúť, že ručenie je záväzok, ktorý môžu finančné inštitúcie zohľadniť pri rozhodovaní o poskytnutí úveru ručiteľovi.

Splatenie pohľadávky ručiteľom

Pokiaľ ručiteľ splatí banke dlh namiesto dlžníka, prechádzajú naňho práva veriteľa, čiže má právo domáhať sa vrátenia peňazí od dlžníka všetkými dostupnými prostriedkami, vrátane súdnej cesty. Pokiaľ ručiteľ uspokojí veriteľa bez vedomia dlžníka, ten má právo uplatniť voči nemu všetky námietky, ktoré by mal voči pôvodnému veriteľovi.

Námietky voči veriteľovi

Ručiteľ má právo uplatniť voči veriteľovi všetky námietky, ktoré by mal dlžník. Ručiteľ môže odoprieť plnenie pohľadávky napríklad v prípade, pokiaľ veriteľ spôsobil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník. Vtedy je potrebné veriteľovi preukázať zavinenie, pričom nezáleží na to, či to bol úmysel alebo nedbanlivosť.


Premlčanie splatnosti

V prípade nesplácania úveru je veriteľ povinný vymáhať pohľadávku od dlžníka v zákonom stanovených lehotách. Pokiaľ sa tak nestane, ručiteľ môže uplatniť ustanovenie o premlčaní. Premlčanie splatnosti nevzniká automaticky po uplynutí premlčacej domy, ale môže byť priznané súdom. Premlčacia doba je zvyčajne štyri roky a začína plynúť dňom, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Pokiaľ veriteľ počas tohto obdobia uskutoční právne kroky za účelom uspokojenia svojej pohľadávky, plynutie premlčacej doby sa preruší. Premlčacia doba sa končí najneskôr po uplynutí desiatich rokov odo dňa, kedy začala plynúť po prvý krát.


Smrť ručiteľa

Ručiteľský záväzok zaniká smrťou ručiteľa vtedy, ak mu ešte za života nevznikla povinnosť splniť dlh namiesto dlžníka. V opačnom prípade povinnosť uspokojiť veriteľovu pohľadávku prechádza na dedičov.

Dlžníkovi nevyplýva zo zákona povinnosť informovať veriteľa o smrti ručiteľa, pokiaľ táto informačná povinnosť nie je zahrnutá v úverovej zmluve. V takom prípade môže veriteľ požadovať od dlžníka doplnenie ručenia inou formou alebo ďalším ručiteľom. Pokiaľ dlžník svoju oznamovaciu povinnosť opomenie, môže voči nemu banka uplatniť sankcie zakotvené v ich zmluve. Voči takýmto situáciám sa však banky dokážu poistiť tým, že už pri uzatváraní úverovej zmluvy požadujú viac foriem zabezpečenia alebo viacerých ručiteľov.

Delenie nehnuteľného majetku po rozvode

Rozvod nie je žiadnou príjemnou záležitosťou - prináša so sebou mnoho nepríjemných situácií a jednou z nich je i deľba majetku.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je majetkoprávny vzťah, ktorého cieľom je zabezpečiť rovnoprávne postavenie partnerov v manželstve po hospodárskej stránke.

Vzniká dňom sobáša a znamená, že všetky veci nadobudnuté počas trvania manželstva sú spoločným majetkom oboch partnerov, bez ohľadu na to, akým podielom sa podieľali na ich zaobstaraní. Výnimkou sú iba veci získané dedičstvom alebo darovaním, veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Takýmto spôsobom zákon ochraňuje napríklad ženy, ktoré prinášajú do rodiny hodnoty v podobe starostlivosti o deti a domácnosť, i keď nemajú zárobok. Problém však nastane, keď idylka pominie a dôjde k rozvodu. Vtedy bezpodielové spoluvlastníctvo zaniká a je nutné aby sa bývalí manželia majetkovo vyporiadali. K tomu môže dôjsť dohodou alebo súdnou cestou.

Keď sa delí majetok

Najväčšie problémy vznikajú pri vyporiadaní nehnuteľného majetku, kde veľmi často dochádza k rôznym nedorozumeniam. Veľmi častým prípadom je, že jeden z partnerov začal so stavbou domu alebo s kúpou bytu ešte pred vstupom do manželstva. Do nehnuteľností vložil značnú časť vlastných finančných prostriedkov, no k podpisu kúpno-predajnej zmluvy, resp. k dokončeniu stavby došlo až po uzavretí manželstva. Vtedy nehnuteľnosť automatický spadá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Relevantný nie je ani fakt, že list vlastníctva, či kolaudačné rozhodnutie je vydané len na jedného z bývalých manželov. Je prirodzené, že jeden z partnerov sa začne dovolávať svojich práv vyplývajúcich zo zákona a žiada polovicu majetku, zatiaľ čo ten druhý sa cíti ukrivdený.
Pre posúdenie toho, či rodinný dom môže byť opovažovaný ako výlučný majetok jedného z exmanželov, je dôležité, v akom štádiu bola stavba v čase uzatvorenia manželstva - či už spĺňala základné atribúty rodinného domu, teda či už mala všetky vertikálne a horizontálne konštrukcie, strechu, schodisko a pod.. Pokiaľ chce jeden z partnerov chrániť svoje investície, nezhodám je možné predísť tak, ak manželia spíšu dohodu o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva vo forme notárskej zápisnice. Na základe takejto zápisnice môže jeden z manželov nadobudnúť majetok do výlučného vlastníctva aj počas manželstva.

Dohoda ako najlepšie riešenie

Po ukončení manželstva je najvýhodnejšie vyporiadanie nehnuteľného majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve dohodou. Ak k nej dôjde, dohoda musí mať písomnú podobu a účinnosť nadobúda vkladom do katastra.

Pokiaľ dohoda nie je možná, jeden z exmanželov môže podať návrh na vyporiadanie vlastníctva súdnou cestou, pričom súd by mal pri určovaní vlastníckeho podielu zohľadniť akú sumu vložil každý z partnerov do financovania nehnuteľnosti.

Súd zároveň musí rozhodnúť, v akom rozsahu sa majú bývalí manželia podieľať na spoločných dlhoch, napr. pri splácaní hypotéky. Ak by do troch rokov od rozvodu nedošlo k vyporiadaniu spoločného majetku dohodou ani k podaniu návrhu na vyporiadanie k súdu, dom alebo byt sa automaticky stáva podielovým spoluvlastníctvom oboch partnerov, pričom ich podiely sú rovnaké.

Zámena bytov v osobnom vlastníctve

Už vám nestačí malý byt a máte možnosť vymeniť ho za ďaleko väčší? Tak práve pre vás máme radu ako zvládnuť výmenu bez problémov.

V priebehu rokov sa životná situácia ľudí zvykne meniť a to sa odráža aj v ich nárokoch na bývanie. Zatiaľ čo v mladosti sa dokážeme uspokojiť aj s malým bytom, keď príde rodina a deti, treba sa poobzerať po niečom väčšom. Iní ľudia sú možno v tom istom čase v celom opačnej situácii. Pre osamelého človeka na dôchodku, ktorému už deti vzleteli z hniezda, môže byť jeho veľký byt na príťaž a rád by sa presťahoval do niečoho menšieho. Východisko z tejto situácie pre obe strany ponúka zámena bytov.

Ako na výmenu

V minulosti, keď ešte väčšina bytového fondu patrila štátu alebo bytovým družstvám, sa takéto situácie pomerne bežne riešili výmenou nájomných bytov. Možnosť upraviť svoj nájomné vzťahy takýmto spôsobom umožňuje Občiansky zákonník prostredníctvom §§ 715 a 716 aj dnes. Na výmenu bytov je potrebný súhlas prenajímateľov a dohoda nájomcov, pričom dohoda aj súhlas musia mať písomnú formu. Na splnenie dohody, resp. na súdne uplatnenie práva zákon stanovuje trojmesačnú lehotu. Dohoda o výmene bytov je dôvodom na uzavretie novej nájomnej zmluvy.

Výmenu bytov takýmto spôsobom je dnes možné zrealizovať len v ojedinelých prípadoch, pretože vyše 90 % obyvateľov má dnes byt v osobnom vlastníctve. Aby nebolo nutné výmenu bytov riešiť dvoma samostatnými kúpno-predajnými zmluvami, zákon umožňuje uzavrieť obom stranám jednu zámennú zmluvu. Túto eventualitu upravuje § 611 Občianskeho zákonníka odkazujúci na ustanovenia o kúpnej zmluve, ktorá ma so zámennou zmluvou totožný ekonomický význam. Zámenná zmluva sú vlastne dve kúpne zmluvy o prevode nehnuteľnosti spojené do jedného kontraktu. Ustanovenia zákona o kúpnej zmluve sa primeranie použijú aj na zámennú zmluvu podľa ktorej si zmluvné strany vymieňajú vec za vec, pričom každá zo strán sa považuje za predávajúceho aj za kupujúceho súčasne.

Čo je napísané, to je dané. V prípade, že ide o zámenu bytov alebo iných nehnuteľností, zámenná zmluva musí mať písomnú formu a podlieha vkladu do katastra nehnuteľností. Zámenná zmluva pri výmene bytov musí obsahovať aj náležitosti uvedené v § 5 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Je v nej potrebné popísať obe byty, ich príslušenstvo a vybavenie, spoločné časti a zariadenia domov v ktorých sa byty nachádzajú, uviesť vyhlásenia o pristúpení k zmluve o výkone správy, resp. zmluve o spoločenstve vlastníkov a pod..

 V zmluve musí byť uvedené, či sa zámena uvedených bytov má udiať bezodplatne alebo odplatne s určením výšky poskytnutého doplatku. Na tento účel je nutné nechať si vypracovať znalecké posudky na obe byty. Výška kúpnej ceny sa určuje dohodou zmluvných strán, no zmluvná voľnosť účastníkov je obmedzená § 589 OZ, podľa ktorého cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými predpismi. Tie sú v tomto prípade určené zákonom č. 18/1996 Z. z. o cenách. Ak by v zámennej zmluve bola kúpna cena dojednaná v rozpore s týmto ustanovením, malo by to za následok neplatnosť zmluvy podľa § 40a OZ. Za neprimeranú cenu u predávajúceho sa považuje dohodnutá cena, ktorou sa výrazne presahujú ekonomicky oprávnené náklady alebo primeraný zisk. Za neprimeranú cenu u kupujúceho sa považuje dohodnutá cena, ktorá výrazne nedosahuje ekonomicky oprávnené náklady.
Vecno-právnu účinnosť nadobudne zmluva vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Vkladom vlastníckeho práva k vymieňaným bytom do katastra nehnuteľností, sa jej účastníci stanú vlastníkmi vymieňaných bytov. Prevod vlastníckeho práva podľa zámennej zmluvy podlieha dani z prevodu a prechodu nehnuteľností podľa zákona .č.318/92 Zb. v znení neskorších predpisov.

Daňovníkmi tejto dane sú spoločne a nerozdielne prevodca a nadobúdateľ. Pri výmene nehnuteľností sa vzájomné prevody považujú za jeden prevod a daň sa vyberie z prevodu väčšej nehnuteľnosti.

V prípade, že sa má zámena bytov uskutočniť bezodplatne, napr. medzi rodinnými príslušníkmi, je z finančného hľadiska výhodnejšie uzatvoriť dve darovacie zmluvy. V takom prípade nie sú potrebné znalecké posudky k prevádzaným bytom, z ktorých každý stojí približne 3.000 Sk. Stačí zaplatiť kolky za vklad do katastra, čo pri normálnom vklade činí 2.000 Sk za jeden byt. Daň z darovania bola zrušená, takže zmluvným stranám nevznikne žiadna daňová povinnosť.

Keď sa úver vymkne spod kontroly

Slováci si postupne zvykli žiť na dlh a stali sa aj oveľa odvážnejšími. Dôkazom toho je, že počet úverov neustále stúpa a spolu s...

Slováci si postupne zvykli žiť na dlh a stali sa aj oveľa odvážnejšími. Dôkazom toho je, že počet úverov neustále stúpa a spolu s nimi sa zvyšuje aj počet tých, ktorí úvery nesplácajú.
Odborníci radia, že celková výška splátok by nemala presahovať tretinu príjmov domácnosti. I keď úvery na bývanie sa zatiaľ splácajú poctivo (nesplácané pôžičky tvoria len 2 %), tí ktorí išli na hranu svojich možností už pri výnimočne nízkych úrokových sadzbách, sa môžu pri zmene podmienok splácania dostať do problémov.


Pozor na načasovanie splátok

V mnohých prípadoch je meškanie splátok spôsobené len malým nedopatrením - zlým nastavením jednorazového alebo trvalého príkazu. Presun peňazí z jedného účtu na druhý môže trvať aj niekoľko dní, preto treba prevod riešiť v predstihu. Často je meškanie splátok spôsobené nepozornosťou klienta, ktorý v čase splatnosti nemá na účte dostatok peňazí.
I keď ide o ten lepší prípad, aj na takéto situácie si treba dávať pozor, pretože podľa zákona, veriteľ môže vymáhať svoje pohľadávky exekúciou aj pri nezaplatení alebo omeškaní jedinej splátky. Seriózne peňažné ústavy riešia takéto situácie upomienkami, ktoré sú pravdaže spoplatnené. Banky si zvyčajne uplatňujú aj právo na sankčný úrok z omeškaných splátok, ktorých výška sa pohybuje okolo 25 – 30 % ročne.

 
Problémy so splácaním a ich riešenie

Medzi závažnejšie dôvody nesplácania úveru patrí napr. strata práce, práceneschopnosť, rozvod, smrť, alebo jednoducho precenenie svojich reálnych možností. Pokiaľ nastane takáto situácia, netreba čakať na upomienky či iniciovanie stretnutia zo strany veriteľa. Banku treba čo najskôr kontaktovať a spoločne sa pokúsiť nájsť riešenie.
Banka zvyčajne ponúkne klientovi niekoľko možností.

Odloženie splátok na niekoľko mesiacov môže dlžníkovi pomôcť, no treba rátať s tým, že sumu všetkých splátok spolu so sankčným poplatkom bude treba zaplatiť naraz. Inou možnosťou je predlženie doby splatnosti, čím sa zníži výška splátky. Takáto možnosť však neprichádza do úvahy, pokiaľ je úver od začiatku nastavený na maximálnu dobu splatnosti. Do úvahy ďalej pripadá preloženie záložného práva na inú nehnuteľnosť, predaj nehnuteľnosti a predčasné splatenie úveru.


Extrémne situácie

Pokiaľ klient s bankou nekomunikuje alebo nie je možné iné riešenie, banka vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, čo znamená, že od klienta žiada vrátenie celej nesplatenej sumy vrátane úrokov, sankcií a poplatkov. Pri úveroch zabezpečených nehnuteľným alebo hnuteľným majetkom môže banka uspokojiť svoje pohľadávky uplatnením záložného práva.

Exekúcia
Peňažný ústav môže vymáhať dlžnú sumu aj v exekučnom konaní a vôbec pri tom nezáleží na výške dlžnej sumy. Úplne stačí, že existuje pohľadávka, ktorú dlžník neplní. Závisí len na veriteľovi, či je ochotný s dlžníkom vyjednávať a hľadať dohodu. Vo väčšine prípadov o exekúcii rozhoduje súd na základe predložených dôkazov o nedodržaní zmluvy, no v niektorých prípadoch môže exekútor zakročiť dokonca aj bez rozhodnutia súdu.
Dlžník pri tom môže prísť naozaj o všetko. Exekútor smie siahnuť na jeho dom, vnútorné zariadenie, auto, peniaze v hotovosti aj na účtoch, na dedičstvo či dokonca inkasovať časť zo mzdy. Počas exekučného konania sa dlh zvyšuje o úroky z omeškania, súdne trovy a odmenu exekútora, ktorá tiež nie je malá.

 
Osobný bankrot

Pojem osobný bankrot naša legislatíva nepozná. Je to vlastne ľudový výraz pre konkurz na majetok fyzickej osoby. V laickej verejnosti sa tento pojem spája s predstavou o konaní, ktoré fyzickú osobu zbaví všetkých dlhov (konanie o oddlžení). Návrh na vyhlásenie konkurzu podáva dlžník na súd. Musí zaplatiť 663 EUR, ktoré sú predbežnou odmenou správcovi konkurznej podstaty. „Na to, aby prebehol konkurz, musí mať dlžník - fyzická osoba majetok najmenej v hodnote 1 659,70 eura. V opačnom prípade súd konkurzné konanie zastaví.

Samotné konkurzné konanie môže trvať aj dva roky. Súd určí správcu, ktorý speňaží majetok dlžníka a získané peniaze rozdelí medzi veriteľov. Nezaplateného zvyšku dlhov sa môže dlžník zbaviť na základe oddlženia povoleného súdom. Návrh na oddlženie môže podať spolu s návrhom na konkurz alebo kedykoľvek počas konkurzu. Ak súd s oddlžením súhlasí, nasleduje trojročné skúšobná doba. Počas nej musí mať dlžník príjem, aby mohol splácať svoje dlhy. Súd môže rozhodnúť, že na splátky pôjde až 70% jeho čistého príjmu.

Keď kataster nedodržuje lehotu

Dlhodobým problémom katastra nehnuteľností je nedodržiavanie lehôt pri zápise do katastra nehnuteľností. Jestvuje možnosť ochrany alebo náhrady škôd ?

Podľa § 43 zákona 162/1995 (katastrálny zákon), je kataster povinný 60 od doručenia verejnej alebo inej listiny (napr. zmluvy, záložnej zmluvy) vykonať zápis do katastra nehnuteľností (poplatok je 66 EUR). V prípade potreby môže občan využiť možnosť zrýchleného zápisu do 15 dní, avšak s poplatkom 266 EUR. V návrhu na vklad výslovne uveďte, že žiadate o urýchlený zápis, samotné priloženie kolkov v hodnote 266 EUR nemusí stačiť.

V prípade, že kataster nedodrží skrátenú lehotu, vráti navrhovateľovi rozdiel do štandardného poplatku, teda 200 EUR. V prípade nedodržania lehoty, pre správu katastra nejestvujú žiadne sankcie. Rozdiel v poplatku za zrýchlený zápis si treba vyžiadať, Správa katastra ho nevracia automaticky.

Novinka

Ak zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo bola autorizovaná advokátom, nie je v rozpore s katastrálnym operátom a sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu, správa katastra rozhodne o návrhu na povolenie vkladu do 20 dní.

Po uplynutí maximálnej 60 dňovej lehoty môžte zaslať správe katastra sťažnosť voči jej konaniu a požiadať o urýchlené konanie, môžte tiež uviesť že Vám nekonaním správy katastra vzniká škoda.

Pokiaľ Vám z dôvodu nekonania správy katastra vznikne preukázateľná škoda, máte možnosť súdiť sa o náhradu vzniknutej škody podľa zákona 514/2003 z. Z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Zhrnutie:
Lehota pre zápis do katastra: je maximálne 60 dní.  Lehota pre urýchlený (zrýchlený) zápisu do katastra: 15 dní. V prípade vyhotovenia zmluvy o prevode vlastníckeho práva advokátom formou autorizovanej zmluvy je lehota 20 dní, a to pri základnom správnom poplatku vo výške 66 EUR.     

Autorizovaný geodet a kartograf

S ohľadom na potreby štátu v oblasti geodézie a kartografie sa určili podmienky na kvalitu vykonávania geodetických a kartografických činnosti. Z tohto dôvodu sa stanovila potreba overovať vybrané geodetické a kartografické činnosti osobami s vhodným vzdelaním a praxou.

Podľa zákona 215/1995 (o geodézii a kratografii) sú tieto vybrané geodetické a kartografické činnosti nasledovné:

  • a) geometrické plány,
  • b) geodetické činnosti na pozemkové úpravy,
  • c) vytyčovanie hraníc pozemkov,
  • d) zriaďovanie a aktualizácia geodetických bodov,
  • e) meranie alebo digitalizácia a zobrazenie predmetov, ktoré sa preberajú do základných štátnych mapových diel s veľkou mierkou v rozsahu nad 0, 025 km2,
  • f) meranie alebo digitalizácia a zobrazenie predmetov, ktoré sú obsahom tematických mapových diel s veľkou mierkou v rozsahu nad 0, 025 km2,
  • g) budovanie vytyčovacích sietí,
  • h) vytyčovanie a kontrolné meranie dodržiavania priestorovej polohy stavebných objektov,
  • i) meranie a zobrazenie predmetov skutočného vyhotovenia stavby a vytyčovanie a kontrola geometrických parametrov priemyselných objektov a zariadení okrem merania a zobrazenia predmetov skutočného vyhotovenia jednoduchých stavieb a drobných stavieb a zmien týchto stavieb,
  • j) geodetické činnosti pri budovaní a aktualizácii informačných systémov o území,
  • sú vybrané geodetické a kartografické činnosti, ktoré musia byť autorizačne overené fyzickou osobou ktoré sú budované a aktualizované pre potreby štátnych orgánov a orgánov územnej samosprávy.

Tieto vybrané geodetické a kartografické činnosti sa ďalej delia na dve časti. (§7,8 z. 215/1995 o geodézii a kartografii):

V prvej časti a) až e) sú výsledky, ktoré sa preberajú do štátnej dokumentácie. Osoba, ktorá autorizuje takéto geodetické a kartografické činnosti musí mať ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore geodézia a kartografia alebo vzdelanie uznané podľa príslušného zákona, päť rokov odbornej praxe vo vybraných geodetických a kartografických činnostiach a)-e) alebo má prax uznanú a vykoná kvalifikačnú skúšku určenú Úradom geodézie, kartografie a katastra a Komorou geodetov pred Úradom geodézie, kartografie a katastra.
V druhej časti d) až e) sú geodetické a kartografické činnosti komerčného charakteru, z oblasti inžinierskej geodézie, tvorby mapových diel a iné. Narozdiel od podmienok geodetov autorizujúcich činnosť a)-e), skúška sa vykonáva pred Komorou geodetov a kartografov.
Z uvedeného vyplývajú tri rôzne druhy oprávnení, tak ako sú zapísané v zozname Autorizovaných geodetov a kartografov, ktorý spravuje Komora geodetov.
A- geodetické a kartografické činnosti §6 písm. a) až e) zák. 215/1995
B- geodetické a kartografické činnosti §6 písm. d) až j) zák. 215/1995
C- geodetické a kartografické činnosti §6 zák. 215/1996 (tj. všetky uvedené)
Zoznam autorizovaných geodetov a kartografov na stránkach komory geodetov a kartografov.
Autorizačné overenie vykoná geodet na všetkých prvopisoch textom “Náležitosťami a presnosťou zodpovedá presnosťou”, menom a priezviskom, podpisom, dátumom a odtlačkom okrúhlej pečiatky autorizovanéhogeodeta 

V pečiatke sú okrem mena a čísla rozdiely v texte:
Rozsah podľa §6 písm. a) až e) zákona NR SR č. 215/1995 Z.z
Rozsah podľa §6 písm. d) až j) zákona NR SR č. 215/1995 Z.z
Rozsah podľa §6 zákona NR SR č. 215/1995 Z.z

čo samozrejme závisí od rozsahu udelenia autorizačného oprávnenia na geodetické a kartografické činnosti.

Zápis stavby do katastra nehnuteľností

Do katastra nehnuteľností je možné zapísať už hotové stavby ale aj stavby, ktoré su rozostavané.
Spôsob zápisu stavieb do katastra nehnuteľností upravuje ods. 3 a 4 § 46 katastrálneho zákona a § 126, § 127 vyhlášky ÚGKaK 79/1996 Zb. z. rozdielne pre:

  • skolaudované stavby
    • skolaudované od 1. 10. 1976 až po súčasnosť (tzv. nové stavby)
    • skolaudované pred 1. 10. 1976
  • rozostavané stavby

K stavbám, ktorým sa neprideľuje súpisné číslo je treba priložiť miesto rozhodnutia o pridelení súpisného čísla kolaudačné rozhodnutie.

Nové stavby skolaudované v období od. 1. októbra 1976 do súčasnosti

  • Žiadosť o zápis stavby do katastra nehnuteľností
  • Rozhodnutie o určení súpisného čísla, ak ho m
  • Geometrický plán na zameranie stavby, ak stavba nie je zakreslená v katastrálnej mape
  • Kópia katastrálnej mapy, ak stavba už je zakreslená v katastrálnej mape

Vlastník sa zapíše podľa rozhodnutia o určení súpisného čísla.

Žiadost o zápis novej stavby do katastra (skolaudovanej po 1. 10. 1976)

Správa katastra v _____________________ ul. __________________________________
Mesto _______________________________
PSČ __ __ __  __ __
Podpísaný ________________________________ rodné číslo ____________/________
a manželka _____________ rodená ___________, rodné číslo ____________/________
bytom ul. ________________ č. _____________, obec ___________________
PSČ __ __ __  __ __
žiadame o zápis stavby rodinného domu, chaty, garáže, inej stavby*
súpisné číslo _____, orientačné číslo _____, postavenej na parcele č. _____, ktorá je evidovaná na liste vlastníctva _______ v katastrálnom území ________________________, skolaudovanej dňa __________ do katastra nehnuteľností.
Podpis vlastníkov stavby
____________________, ____________________

 

Prílohy:

  • Geometrický plán
  • Rozhodnutie o určení súpisného čísla
  • Právoplatné stavebné povolenie

* nehodiace sa preškrtníte

Stavby skolaudované pred 1. októbrom 1976

  • Žiadosť o zápis stavby do katastra nehnuteľností
  • Oznámenie obce, kedy bola stavba skončená, aké jej bolo pridelené súpisné číslo a kto bol jej stavebníkom
  • Geometrický plán na zameranie stavby, ak stavba nie je zakreslená v katastrálnej mape
  • Kópia katastrálnej mapy, ak stavba už je zakreslená v katastrálnej mape

Vlastník sa zapíše podľa “oznámenia obce”.

Žiadosti o zápis stavby do katastra (skolaudovanej pred 1. 10. 1976)

Správa katastra v _____________________
ul. __________________________________
Mesto _______________________________
PSČ __ __ __  __ __
Podpísaný ________________________________ rodné číslo ____________/________
a manželka _____________ rodená ___________, rodné číslo ____________/________
bytom ul. ________________ č. _____________, obec ___________________
PSČ __ __ __  __ __
žiadame o zápis stavby rodinného domu, chaty, garáže, inej stavby*
súpisné číslo _____, orientačné číslo _____, postavenej na parcele č. _____, ktorá je evidovaná na liste vlastníctva _______ v katastrálnom území ________________________, skolaudovanej dňa __________ do katastra nehnuteľností.
Podpis vlastníkov stavby
____________________, ____________________

Prílohy:

  • Geometrický plán, Kópia katastrálnej mapy*
  • Oznámenie obce, kedy bola stavba skončená, aké jej bolo pridelené súpisné číslo a kto bol jej stavebníkom podľa § 127 vyhlášky UGKaK 79/1996 Zb. z. v znení nesk. predp.

* nehodiace sa preškrtníte

Rozostavané stavby

  • Žiadosť o zápis rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností
  • Geometrický plán na zameranie rozostavanej stavby
  • Znalecký posudok
  • Právoplatné stavebné povolenie

Vlastník sa zapíše podľa stavebného povolenia. Po skončení stavby je potrebné požiadať o zápis novej stavby do katastra nehnuteľností

Žiadosti o zápis rozostavanej stavby

Správa katastra v _____________________
ul. __________________________________
Mesto _______________________________
PSČ __ __ __  __ __
Podpísaný ________________________________ rodné číslo ____________/________
a manželka _____________ rodená ___________, rodné číslo ____________/________
bytom ul. ________________ č. _____________, obec ___________________
PSČ __ __ __  __ __
žiadame o zápis rozostavanej stavby rodinného domu, chaty, garáže, inej stavby*,
postavenej na parcele č. _____, ktorá je evidovaná na liste vlastníctva _______ v katastrálnom území ________________________.
Podpis vlastníkov stavby
____________________, ____________________
Prílohy:

  • Geometrický plán
  • Znalecký posudok
  • Právoplatné stavebné povolenie

* nehodiace sa preškrtnite